Nie je známe, kedy si človek ochočil psa k lovu zveri. Vývoj vzťahu človeka ku psovi prebiehal zložito, ale kontinuálne. Na rôznych miestach Zeme Človek vyžadoval od psa iný spôsob spolupráce a tak sa kryštalizovali plemená psov so špeciálnym zameraním. V Európe vynikali v tomto smere Angličania, ktorí vyselektovali veľa plemien psov. V Čase nedokonalých strelných zbraní bol pes neodmysliteľnou súčasťou lovca. Poľovné právo, ktoré patrilo privilegovanej bohatej vrstve predurčovalo aj chovy psov so špecializovaným povolaním psiarov, ktorí mali za úlohu iba pripravovať psov na poľovačky. S vývojom strelných a zdokonalením palných zbraní sa vývoj poľovníckeho psiarstva preorientoval na inú prácu. Niektoré plemená určené k parforznému spôsobu poľovania strácali význam a do popredia sa dostali plemená, ktoré dokázali zver vystaviť, zadržať a vyhnať na blízku vzdialenosť pred človekom, ako i plemená, ktoré dokázali spoľahlivo dohľadávať poranenú zver. Takéto plemená sa vyšľachtili najmä v Anglicku, ale aj v Nemecku a inde. Skutočnosť, že tento vývoj nie je ukončený dokladuje aj vznik mladých slovenských plemien poľovných psov.
